memories

Hľadím na seba. Minulosť mi siaha na ruky upäté do neba. Talizman na hrudi, od Teba dávny dar, čo všetko ten videl a so mnou spoznal. Chýba mi krajina bezpečia, v očiach jas a nekončiaca iskra. Chýba mi duša môjho druhu a uspanie do vedomia, že život dáva aj šancu druhú. Vidím odraz. Teba v sebe. Ako žiť sa dá ponížene.

Je to ako dnes, pred hodinou, pred minútou, pred malou chvíľou… Keď si ma hladil a prikrýval svojou perinou. Napájal túžbou nedočkavou a sýtil láskou dobroprajnou. Keby som vedela, že je to naposledy, nevstala by som, ani teraz, ani vtedy. Moje meno vryla by som Ti do brehov, a svoje oči darovala so všetkou nehou, aby si videl svet mojimi a ja nech už navždy […]

Až nebudeš mať čo na práci a na mysli vrásky, zaklop u mňa na srdci, vždy sa Ti oddá z lásky. Spoločne vojdeme v pamäti budúce, naše sny povstanú z popola na oheň, hrdlom nám bude tiecť ľahučký, tichý smiech a chvíľu šťastní sme… Až kým na svitaní vplávaš opäť do hmly, ktorej smer ja nepoznám, snáď vieš aspoň Ty sám, čo hľadáš […]

Pije víno od smädu po milej, pije slzy, čo mu zostali po nej. Zapíja nimi túžbu po milovaní, zabil nimi život svoj vysnívaný. Tulák, čo sa hojdá v karaváne dní, nepozná viac čas, ani hodiny. V potoku nenájde obraz svoj, len v divých očiach nepokoj. Pod holým nebom, naháňa vietor, vyznáva hviezdy na nebi. Nakŕmi vtáky, pohladí mraky a po nich […]

Klopala Túžba na dvere, na dvere zamknutého domu. Vošla tak ku mne nezvane, priviedla Lásku k tomu. V ružových šatách odeté, sadli si za prestretý stôl. Z kvetov básne uvité, prikladali na môj bôľ. Krásne piesne mi spievali, na pravosť slov nič nedbali. A Bolesť v kúte odhodená, žiarlivo na ne zazerala. Vyhnala Pravda sestry dve, nechala si len […]

(do neba od Teba) Ešte raz uvidieť Tvoju láskavú tvár, z tej svetlej diaľky, kam si odišla. Položil by som srdce už na oltár, ak by mi Ťa Boh na chvíľku požičal. Ešte raz pohladiť Ťa mojimi očami a nájsť tak naposledy samého seba. Bosý prešiel by som sa potom horami, že mohol som uzrieť, na moment, Teba. Ešte raz vypočuť si tak Tvoje slová a v […]

Samote som sa oddala. Žijeme spolu už oddávna. Nikdy nespí, verne stráži, panuje mi, a či slúži?! Je dôvernou sestrou ticha. Nemé rady na mňa dýcha. Bolesť z hrude vymýva, k zabudnutiu pozýva. Vyučuje k svojmu duchu, rozvíja ma v hudbu tichú. Nič nečakám. Len tak som. V pokore, v živote, v nej. Samota nie je taká zlá, ako sa iným možno zdá. […]

Je držať báseň v dlani, kým sama nevzlietne. Je list na jabloni z jari, kým na zem nespadne. Je nepokosenou lúkou v zázračnom rozkvete, žiarivým, letným slnkom na tejto ľudskej planéte. Je dobrým životom ísť, hoc aj kdesi v ústraní. Dať a nepovedať nič, nebyť nikým spútaný. Je dopisom na rozlúčku, nakoniec roztrhaným, i moje slzy na […]

Mala som s Tebou živý sen. Bozkával si ma v ňom. To viem. Hľadal v myšlienkach slová, rozosmieval mi srdce. Znova. Chcela som poštípať. Do krvi. Či práve nespím. Ale spím. A teraz nie a nie sa prebudiť. Túžim si ten sen s Tebou žiť. Ako zo snára tichá memories, sa Ti chcem občas priblížiť. Avšak… ak mi to dovolíš.

Neryje slová do kôry stromov plačúcich, nepáli mosty v slovách ohňom planúcich. Márnosť ukrytá v zdaní nadľudskej moci, slepému ukázať, zrnko pravdy o polnoci. A srdce v hrudi mlynskými kameňmi zbité. Rany má tupou ihlou skrz naskrz zošité. Musí však, musí, ísť a zhľadúvať do úmoru bytia, a nemým načúvať, až do sklonku svojho žitia. Nedá […]

Kde sú hroby našich lások? Kam položiť vence z púpavy? Pýtam sa vás, milé hviezdy, vy ste to všetko videli. Vraj ste ich ukryli do súhvezdí a vedú nás dobrým smerom. Vraj sme sa vtedy málo ľúbili, tak rozlúčku dopíšem perom. Odkvitnuté lásky z púpavy, fúkam ďaleko…až do neba. Dobrý vietor ich tam zaseje a o rok odnesie, kam bude […]

Musím odísť od mojich milených. Len na skok. Asi tak na tisíc liet. Votkám sa do šnúrok hodvábnych, tak, do tam toho sveta budem smieť. Poď, tam drahý, poď so mnou! Oblečieme sa do farieb raja, prikryjeme plášťom neba, nájdeme toho mocného kráľa, povieme mu, čo všetko treba. Že…na lásku jeden život nestačí. Čas, blázon, rúca všetky […]

Upadli sme do rokliny. Našou láskou zamotaní. Uprostred búrky citov, na vrchole živých snov, si ma zrazu odistil a pustil na dno… …ľudských síl. Vynáram sa do dažďa. Ako vypadnuté vtáča odnesené do hniezda záchrany, vyhýbam sa už z diaľavy, ľuďom, čo nemajú tvár a srdcia druhých odložia …sťa inventár. Je ťažké zbabelcom byť? […]

Si moja najväčšia, skrytá túžba, keď nocou sa domov ponáhľaš. Vstupuješ do mňa, sťa tajná služba a otázky na telo mi pokladáš. Si moja najkrajšia, zažitá báseň, ktorú hlboko v srdci si uchránim. Tvoje ústa, ako najsladšia kázeň, slová z nej, v sebe navždy nosím. Si moja denná, čarovná mantra, keď vyschlé pery po Tvojich vzdychajú. Myseľ […]

Raz uchopím moment z času, vložím si ho do dlaní. On vznesie ma na letnú lúku, kde sa vo večnosť premení. Potom (ne)konečne pozhoviem. Vdýchnem a zažnem pokoj. Do kolesa času viac nenačriem, rozplyniem sa navôkol. Duša z tela odomkne sa, perepúťou prejde. Sama s vetrom prepojená, zmierenie v ňom nájde. V tom jedinom okamihu, tráva tíško […]