Srdce

21. mája 2017 10:15, Prečítané 2 401x, memories, Nezaradené

Neryje slová

do kôry stromov plačúcich,

nepáli mosty

v slovách ohňom planúcich.

Márnosť ukrytá

v zdaní nadľudskej moci,

slepému ukázať,

zrnko pravdy o polnoci.

A srdce v hrudi

mlynskými kameňmi zbité.

Rany má

tupou ihlou skrz naskrz zošité.

Musí však, musí,

ísť a zhľadúvať do úmoru bytia,

a nemým načúvať,

až do sklonku svojho žitia.

Nedá si povedať,

dňom i nocou sa hýbe.

Nestojí na povel

a s rozumom sa stále prie.

Srdce ako dar

a ono len z koláča dieru,

sama mu dávam

šancu za nájdenú dôveru.

Posledný 21. 05. 2017, 09:02

Debata ( 5 príspevkov )

Báseň, ktorá chytí za srdce ;-) ...

Ďakujem. :) ...

Nádherné... Albinoniho Adagio milujem v každej... ...

Zasa smutné? Hm...a ja som pritom tak veselá ...

Dala si si záležať... Smutné...ale prekrásne...vďaka... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zrkadlenie

18.03.2018

Hľadím na seba. Minulosť mi siaha na ruky upäté do neba. Talizman na hrudi, od Teba dávny dar, čo všetko ten videl a so mnou spoznal. Chýba mi krajina bezpečia, v očiach jas a nekončiaca iskra. Chýba mi duša môjho druhu a uspanie do vedomia, že život dáva aj šancu druhú. Vidím odraz. Teba v sebe. Ako žiť sa dá ponížene.

Slová

04.03.2018

Je to ako dnes, pred hodinou, pred minútou, pred malou chvíľou… Keď si ma hladil a prikrýval svojou perinou. Napájal túžbou nedočkavou a sýtil láskou dobroprajnou. Keby som vedela, že je to naposledy, nevstala by som, ani teraz, ani vtedy. Moje meno vryla by som Ti do brehov, a svoje oči darovala so všetkou nehou, aby si videl svet mojimi a ja nech už navždy [...]

Posledná pieseň

20.08.2017

Až nebudeš mať čo na práci a na mysli vrásky, zaklop u mňa na srdci, vždy sa Ti oddá z lásky. Spoločne vojdeme v pamäti budúce, naše sny povstanú z popola na oheň, hrdlom nám bude tiecť ľahučký, tichý smiech a chvíľu šťastní sme… Až kým na svitaní vplávaš opäť do hmly, ktorej smer ja nepoznám, snáď vieš aspoň Ty sám, čo hľadáš [...]

Najnovšie správy