memories

Je to ako dnes, pred hodinou,

pred minútou, pred malou chvíľou…

Keď si ma hladil a prikrýval svojou perinou.

Napájal túžbou nedočkavou

a sýtil láskou dobroprajnou.

Keby som vedela, že je to naposledy,

nevstala by som, ani teraz, ani vtedy.

Moje meno vryla by som Ti do brehov,

a svoje oči darovala so všetkou nehou,

aby si videl svet mojimi

a ja nech už navždy slepá

nič iné nikdy nevidím.

I bez nich si Ťa budem vo sne maľovať,

ako sa smeješ, že máš ma strašne rád.

Ešte stále cítim Tvoje dlane na sebe,

stále vidím šťastie v Tvojom pohľade,

ktorým pršali na mňa horúce city

a svet prestal byť na chvíľu dôležitý.

Avšak slová lásky zostali len slovami,

bez váhy ako pierka z okna vypustené

a s opadaným lístím v jeseni

boli tiež do mora odnesené.

Ale Tvoje city vo mne uložené,

srdciami našimi vtedy spečatené,

zostávajú vo mne a Ty v nich

už navždy, nie iba na okamih.