Zrkadlenie

18. marca 2018 20:35, Prečítané 2 142x, memories, Nezaradené

Hľadím na seba.

Minulosť mi siaha

na ruky upäté do neba.

Talizman na hrudi,

od Teba dávny dar,

čo všetko ten videl

a so mnou spoznal.

Chýba mi krajina bezpečia,

v očiach jas a nekončiaca iskra.

Chýba mi duša môjho druhu

a uspanie do vedomia,

že život dáva aj šancu druhú.

Vidím odraz.

Teba v sebe.

Ako žiť sa dá ponížene.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Slová

04.03.2018

Je to ako dnes, pred hodinou, pred minútou, pred malou chvíľou… Keď si ma hladil a prikrýval svojou perinou. Napájal túžbou nedočkavou a sýtil láskou dobroprajnou. Keby som vedela, že je to naposledy, nevstala by som, ani teraz, ani vtedy. Moje meno vryla by som Ti do brehov, a svoje oči darovala so všetkou nehou, aby si videl svet mojimi a ja nech už navždy [...]

Posledná pieseň

20.08.2017

Až nebudeš mať čo na práci a na mysli vrásky, zaklop u mňa na srdci, vždy sa Ti oddá z lásky. Spoločne vojdeme v pamäti budúce, naše sny povstanú z popola na oheň, hrdlom nám bude tiecť ľahučký, tichý smiech a chvíľu šťastní sme… Až kým na svitaní vplávaš opäť do hmly, ktorej smer ja nepoznám, snáď vieš aspoň Ty sám, čo hľadáš [...]

Muž

27.07.2017

Pije víno od smädu po milej, pije slzy, čo mu zostali po nej. Zapíja nimi túžbu po milovaní, zabil nimi život svoj vysnívaný. Tulák, čo sa hojdá v karaváne dní, nepozná viac čas, ani hodiny. V potoku nenájde obraz svoj, len v divých očiach nepokoj. Pod holým nebom, naháňa vietor, vyznáva hviezdy na nebi. Nakŕmi vtáky, pohladí mraky a po nich [...]

Najnovšie správy