Hľadím na seba. Minulosť mi siaha na ruky upäté do neba. Talizman na hrudi, od Teba dávny dar, čo všetko ten videl a so mnou spoznal. Chýba mi krajina bezpečia, v očiach jas a nekončiaca iskra. Chýba mi duša môjho druhu a uspanie do vedomia, že život dáva aj šancu druhú. Vidím odraz. Teba v sebe. Ako žiť sa dá ponížene.

Je to ako dnes, pred hodinou, pred minútou, pred malou chvíľou… Keď si ma hladil a prikrýval svojou perinou. Napájal túžbou nedočkavou a sýtil láskou dobroprajnou. Keby som vedela, že je to naposledy, nevstala by som, ani teraz, ani vtedy. Moje meno vryla by som Ti do brehov, a svoje oči darovala so všetkou nehou, aby si videl svet mojimi a ja nech už navždy […]