(do neba od Teba) Ešte raz uvidieť Tvoju láskavú tvár, z tej svetlej diaľky, kam si odišla. Položil by som srdce už na oltár, ak by mi Ťa Boh na chvíľku požičal. Ešte raz pohladiť Ťa mojimi očami a nájsť tak naposledy samého seba. Bosý prešiel by som sa potom horami, že mohol som uzrieť, na moment, Teba. Ešte raz vypočuť si tak Tvoje slová a v […]

Samote som sa oddala. Žijeme spolu už oddávna. Nikdy nespí, verne stráži, panuje mi, a či slúži?! Je dôvernou sestrou ticha. Nemé rady na mňa dýcha. Bolesť z hrude vymýva, k zabudnutiu pozýva. Vyučuje k svojmu duchu, rozvíja ma v hudbu tichú. Nič nečakám. Len tak som. V pokore, v živote, v nej. Samota nie je taká zlá, ako sa iným možno zdá. […]

Je držať báseň v dlani, kým sama nevzlietne. Je list na jabloni z jari, kým na zem nespadne. Je nepokosenou lúkou v zázračnom rozkvete, žiarivým, letným slnkom na tejto ľudskej planéte. Je dobrým životom ísť, hoc aj kdesi v ústraní. Dať a nepovedať nič, nebyť nikým spútaný. Je dopisom na rozlúčku, nakoniec roztrhaným, i moje slzy na […]

Mala som s Tebou živý sen. Bozkával si ma v ňom. To viem. Hľadal v myšlienkach slová, rozosmieval mi srdce. Znova. Chcela som poštípať. Do krvi. Či práve nespím. Ale spím. A teraz nie a nie sa prebudiť. Túžim si ten sen s Tebou žiť. Ako zo snára tichá memories, sa Ti chcem občas priblížiť. Avšak… ak mi to dovolíš.