Neryje slová do kôry stromov plačúcich, nepáli mosty v slovách ohňom planúcich. Márnosť ukrytá v zdaní nadľudskej moci, slepému ukázať, zrnko pravdy o polnoci. A srdce v hrudi mlynskými kameňmi zbité. Rany má tupou ihlou skrz naskrz zošité. Musí však, musí, ísť a zhľadúvať do úmoru bytia, a nemým načúvať, až do sklonku svojho žitia. Nedá […]
Pokračovanie článku