Samota

22. júna 2017, memories, Nezaradené

 

Samote som sa oddala.

Žijeme spolu už oddávna.

Nikdy nespí, verne stráži,

panuje mi, a či slúži?!

 

Je dôvernou sestrou ticha.

Nemé rady na mňa dýcha.

Bolesť z hrude vymýva,

k zabudnutiu pozýva.

 

Vyučuje k svojmu duchu,

rozvíja ma v hudbu tichú.

Nič nečakám. Len tak som.

V pokore, v živote, v nej.

 

Samota nie je taká zlá,

ako sa iným možno zdá.

V jej pokojnom náručí,

ocitám sa opäť v bezpečí.