Si moja najväčšia, skrytá túžba,
keď nocou sa domov ponáhľaš.
Vstupuješ do mňa, sťa tajná služba
a otázky na telo mi pokladáš.
Si moja najkrajšia, zažitá báseň,
ktorú hlboko v srdci si uchránim.
Tvoje ústa, ako najsladšia kázeň,
slová z nej, v sebe navždy nosím.
Si moja denná, čarovná mantra,
keď vyschlé pery po Tvojich vzdychajú.
Myseľ po dávnych stopách chce pátrať,
v pohyblivom piesku však zanikajú.
Tvoje meno tetujem si do duše,
každým ťahom tíško zastonám.
Zrodená z dcéry bájnej Venuše,
vyznanie v Ríme Ti predkladám.
Ďakujem, že si ma v lásku pretvoril,
i za to, čo si nedokázal vysloviť.